Michael I love you

Ahojte.Chcela by som Vam vyrozpravat pribeh mojej najlepsej priatelky.Prv nez zacnem pisat jej pribeh sa jej chcem z celeho srdca podakovat za to,ze mi ukazala zmysel zivota aj ked nieje vzdy jednoduchy a ona ho jednoduchy nikdy nemala(ale to sa dozviete z pribehu).Dakujem Angie z celeho srdca!

Pise sa rok 1981.Fredovi a Daysy Brownovcom sa konecne narodilo ich vysnivane a dlho ocakavane dietatko.Po 13 rokoch snazenia sa sa im splnilo prianie.22.5.1981 v malej nemocnici porodila Daysy dievcatko.Vazila 3540g a merala 49cm.Bola zdrava a dali jej meno Angel.Pretoze pre nich bola ako anjelik.Boli ty najstastnejsi ludia na svete.Ako tak cas plynul,bol rok 1988 a rodinka Brownovcov isli v lete na dovolenku,tak ako chodili kazdy rok.Ale po cetse na dovolenku sa stala hrozna tragedia,ktorej Angie zobrala rodicov.Stala sa z nej sirota.Angie bola v kome a prebrala sa az v roku 1995.Ked sa prebrala,pytala sa na svojich rodicov ale dozvedela sa tu najhorsiu spravu aku len mohla.Uz rodicov nikdy neuvidi.Ked sa chcela postavyt s postele,zostala este vo vacsom soku.Lekar aj so setrickou je ledva zachytili aby nespadla."Pane Boze.Ved ja si necitim nohy."No ca so somnou deje?"Doktor sa na nu so smutkom dival."Povedzte mi co sa to somnou deje"kricala vystrasena a uplakana Angie."Slecna Brownova Pri nehode sa Vam porusila miecha a Bohuzial vase nohy uz nikdy nebudu funkcne. "Angie sa rozplakala este viac pretoze milovala chodit bosa len tak po trave a teraz to uz nikdy nebude moct citit.Ked chodila po trave bosa vtedy sa dokazala odreagovat a vycistit si hlavu od vsetkeho.A teraz?Uz nikdy.Bolo to pre nu strasne zistit,ze uz nema rodicov a v podstate ani nohy.Cos a jej este moze stat?

Vtedy som prisla do jej izby a zostala na mna pozerat kto som.Samozrejme Angie ma nepoznala.Chodila som do nemocnice za chorimi detmi.Ked som ju uvidela ako lezi v kome chodila som za nou kazdy jeden den a citala som jej knihy.Aby som sa predstavyla aj ja volam sa Hellen a mam 22rokov.Ked sa tak na mna Angie dival s uplakanymi ocami hned som vedela ,ze uz vsetko vie.Podisla som k nej a povedla jej kto som.Na moje pocudovanie ma objala a povedala ze ma pozna.Pocula moj hlas a pamata si kazdu jednu rozpravku ktoru som jej precitala.Trochu sa ukludnila a zacali sme sa rozpravat.Mala sice len 14rokov ale na jej vek bola velmi rozumne dievca.Hned pochopila,ze aj ked prisla o rodicov a v podztate aj o svoje nohy,ze jej zivot sa este neskoncil.V ten den som tam zostala cely len s nou.Ani som sa od nej nepohla.Rozpravali sme sa.A sice sme sa nepoznali stale sme mali o com hovorit.Nenastala taka chvila aby zostalo ticho.Bola velmi zabavna.Chodila som za nou kazdy jeden den a stali sa z nas najlepsie priatelky.Bola taka uzasna plna sily a optimizmu,ze ho dokazala rozdavat.Kolko krat som mala zle dni aj ja ako kazdy jeden clovek ale vzdy mi dokazala vycarit usmev.Nikdy sme sa nenudili.Jej meno sa k nej neskutocne hodili.Bola naozaj ako anjel.Jedneho dna nastal na chodbe velky rozruch tak sme sa s Angie isli pozriet.A koho sme tam nevideli?Bol tam sam kral popu.Vedela som, ze tam chodi kazdy rok navstevovat chore deti ale nikdy som ho tam nestretla.Videli sme ho ako isiel za detmi,ktore mali onkologicke ochorenia.Tak sme spolu s Angie zasli do izby aj mi dve.Zrazu Angie navrhla aby sme isli trosku von do parku.Bolo tak krasne.Svietilo slniecko,na oblohe ani jeden marcik.V parku pri nemocnici bol taky klud.Tak som teda pomohla Angie sa prezliect do tricka a teplakov.Ved nemohla ist von len v pyzame.Tak som ju teda posadila na vozik a isli sme.Ako som ju na voziku tlacila,strasne som sa smiala.Ved s Angie sme sa smiali takmer stale.No medzi dverami som do niecoho,no lepsie povedane do niekoho narazila.Opytal sa"Kam sa vy dve kocky chystate?"Ked som konecne bez smiechu zdvyhla hlavu uvidela som medzi dverami sa uslievajuceho Michaela Jacksona.Chcela som mu odpovedat,ale Angie ma predbehla."Dobry den Pan Jackson.Akurat sa chystame von do parku.Cele Roky som tu bola zavreta,tak sa chcem ist trosku nadychat cerstveho vzduchu"na moje pocudovanie sa Michael usmial a opytal sa ci moze ist s nami."Jasne pan Jackson.Budeme velmi rady."Angie mi pripadala ako keby sa ani nerozpravala s takou osobou akou sa rozpravala.Bola odvazna,nebojazliva a nemala a ni termu ani nervozitu.Obdivujem ju lebo keby sa s nim mam rozpravat ja,tak by som stale koktala."No tak slecny mozme ist?" "Jasne uz sa neviem dockat"odvetila Angie.Na moje este vacsie pocudovanie sa Michael postavyl kumne a posepol mi "mozem?"zostala som sa na neho divat ako obarena co chce.Asi po 10sekundach som pochopila tak som ustupila a on zacal Angie tlacit von.